II. Niekde to muselo začať


Rastliny sú navzájom spojené príbuzenským vzťahom a tvoria jednu zo súčastí živej prírody. Ich vznik a vývoj sa dá prirovnať k stromu, ktorý má svoj kmeň a husto rozkonárenú korunu. Dnes žijúce rastliny sú iba koncovými konárikmi tohto rodokmeňa, kmeň je viac menej neznámy. Kaktusy sú iba malou súčasťou jedného konárika. Isté skupiny rastlín sa dostatočne od seba odlišujú v znakoch a konáre ich rodokmeňa majú dostatočnú hrúbku, ale aj vetvenie. Niektoré konáriky prestali rásť a rozvetvovať sa a zachovali si svoju jednoduchú podobu, iné zanikli. V celej rastlinnej ríši sa nachádza nedostatok paleobotanických materiálov, ktoré by dostatočne objasnili vznik a vývoj rastlín. Toto konštatovanie dvojnásobne platí o čeľadi kaktusovitých (
Cactaceae).


USA_MAPA_2


Pokiaľ je nedostatok dôkazových materiálov, je potrebné sa pokúsiť odpovedať na otázku vzniku a vývoja hypoteticky a logicky vo filozofických úvahách. Presnejšie, použiť doteraz známe skutočnosti a dostupné vedecké poznatky z fylogenézy rastlín a spätne sa pokúsiť vrátiť od konárika po kmeň.
Ak sa zamyslíme nad vznikom a vývojom kaktusov, tak nás musí napadnúť jedna skutočnosť. Kaktusy patria medzi tú časť rastlinnej ríše, ktorá sa musela stále prispôsobovať podmienkam a stále bola vytláčaná na pokraj ostatnej bujnej vegetácie. Z tohto hľadiska im patrí obdiv, lebo nikdy neboli agresormi, ale ustupovali pred agresiou iných rastlín.


USA_MAPA_3


Vznik kaktusov hľadajme v širšom zábere. Z botanického hľadiska patria medzi krytosemenné a dvojklíčnolisté rastliny. Na prelome druhohôr a treťohôr sa odštiepilo od základného kmeňa krytosemenných rastlín rad vývojových vetví, medzi nimi i dvojklíčnolisté rastliny.
Isté je, že kaktusy vo svojom dlhom vývoji sa museli oproti ostatným rastlinám prispôsobovať predovšetkým suchým extrémnym podmienkam tak, ako dochádzalo k ich zmenám. To, že rastú aj v podmienkach, ktoré sú blízko krajne existenčným, je dôkazom, že vo svojom vývoji museli ustupovať aj mrazu zo severu a tlaku ostatného rastlinného spoločenstva z juhu, ktoré malo optimálne podmienky pre bujný rast. Spomínané hranice dávajú predpoklad, že časť druhov žila v blízkosti nízkych teplôt. Nutne sa vytvorila skupina rastlín, ktorá dokázala odolávať nielen suchu, ale aj mrazu. Časť rástla na opačnej strane v relatívne vlhkom prostredí na hranici existencie iba preto, že sa dokázala prispôsobiť v symbióze s inými rastlinami. Pre vznik a rozšírenie kaktusov je niekoľko teórii.
Vedci tvrdia, že kolískou života bola rovníková oblasť. Ak tomu tak bolo, platí to o rastlinách a teda aj o kaktusoch...